Choď na obsah Choď na menu
 

 

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

 

 

Obec Hankovce, ktorá patrí do okresu Humenné, leží na južnej časti Nízkych Beskýd v doline Laborca. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy a flyšové súvrstvia.

 

Prvá písomná zmienka: rok 1317

Nadmorská výška: 182 m n. m.

Celková výmera obecného katastra: 8 546 887 m2

Hustota obyvateľstva: 65 na km2

Počet obyvateľov: 545

Počet domov: 124

 

 

NÁZOV OBCE

 

V prvej písomnej zmienke z roku 1317 sa obec spomína pod latinským názvom Hankfalva, čize Hankova Ves. Zo slovenského názvu bol odvodený maďarizovaný tvar Hankocz, úradne používaný v 16.-17. Storočí . V 18. Storočí sa pre dedinu požívali najmä názvy Hankócz, Hankocz a Hankowce ( v tejto dobe ju na mape vojenskí kartografi zapísali pod názvami Hankow alebo Hankócz.) V 19. Storočí sa ustálil názov Hankóc. Počas silnejúcej maďarizácie od roku 1907 vystupovala obec pod úradným názvom Jánosvágása. Po vzniku Česko-slovenskej republiky dedinu premenovali na Hankovce a tento názov sa používa do dnešných dní.

 

STRUČNÝ PRIEREZ DEJINAMI OBCE AŽ DO SÚČASNOSTI

 

Doklady o osídlení chotára v praveku až včasnom stredoveku nateraz nepoznáme. Z neďalekých lokalít poznáme praveké nálezy napríklad z Ľubiše a Maškoviec. V humenskom okrese z 8. Až 13 storočia pochádzajú archeologické nálezy z lokalít Brekov, Brestov, Hažín nad Cirochou, Humenné, Jasenov, Modra nad Cirochou a Topoľovka. Územie okresu bolo v tej dobe veľmi riedko osídlené. Po páde Veľkomoravskej ríše sa okolité územie v priebehu 11. – 12. Storočia stalo súčasťou vzniknutého uhorského štátu a zostalo v ňom nasledujúcich takmer 1000 rokov.

 

V 13. Storočí Hankovce založil bližšie neznámi zeman ( šľachtic) zrejme nemeckého pôvod. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1317, keď kráľ daroval aj Hankovce šľachticovi Filipovi Drugetovi (Drugeth). Spomínanému rodu patrila dedina nepretržite až do konca 17. Storočia. Po vymretí Drugetovcov v roku 1684 došlo k rozdeleniu majetku humenského panstva. Hankovce pripadli Čákiovcom (Csáky). V roku 1835 získal tieto majetky Karol III. Andráši ( Andrássy) sobášom s Etelkou Sapáriovou (Szapáry).

 

V stredoveku sa pri Hankovciach nachádzala dedina Papovce, ktorá v 17. Sotorčí zanikla.

 

Na prelome 16. A 17. Storočia tu býval šoltýs (richtár) a poddanské obyvateľstvo. Hankovce patrili k stredne veľkým slovenským dedinám na humenskom panstve.

 

V 18. Storočí došlo k obmene obyvateľstva – to sa živilo hlavne poľnohospodárstvom a furmančením. Svoje produkty predávali a nakupovali na trhu v Humennom.

 

V 18. Storočí sa vytvorili základy súčasnej náboženskej a národnostnej štruktúry dediny. V roku 1715 v dedine bývali rodiny Michala Slacsoua, V. Tomcsaka, Andreja Velcsa, Andreja Pekára, Petra Kureja, Juraja Slacsoua, Valentína Blaska, Jána Janosa, Juraja Pirka, Valentína Vaska a Jána Pusztaja.

 

Matej Bel vo svojom latinskom rukopise o Zemplínskej stolici ( z druhej tretiny 18. Storočia) uvádza Hankovce ako slovenskú katolícku obec patriacu grófovi Františkovi Čákimu.

 

V roku 1828 v Hankovciach bývali členovia rodín Tomáša Miczancsika (richtár), Juraja Kurucza, Michala Koskósziho, Mareka Manaja, Andreja Mamaja, Martina Kurucza, Pavla Hrubószkiho, Juraja Misala, Andreja Bukasza, Michala Kacsmara, Ivana Vaszila, Štefana Krizsána, Pavla Sachlachtu, Tomáša Hrabószkiho, Michala Bogalyho, Andreja Petrócsina, Michala Koskósziho, Andreja Koskósziho, Pavla Koskósziho, Juraja Siváka, Tomáša Boszáka, Valentína Kolcsáka, Ivana Lyesza, žida Berka Lebovitsa a Andreja Vrábelya.

 

V poslednej tretine 19. Storočia patrili Hankovce, v rámci humenského okresu, do obdovu rozsiahleho notárskeho úradu so sídlom vo Vyšnej Radvani ( dnes miestna časť Radvane nad Laborcom). Funkciu obvodného notára tu zastával A. Bistry. Začiatkom 20. Storočia vznikol nový notariál so sídlom v Koškovciach a do jeho obvodu bola zašlenená i obec Hankovce – od toho obdobia sa koškovský notár ( postupne tu pôsobil Huraj Andreásky, Ján Freitay a Ľudovít Okoličani) zúčastňoval aj na zasadnutiach hankovskej samosprávy (notár resp. podnotár totiž zastupoval štátnu administratívu vo vedení obcí v obvode, viedol aj písomné agendy jednotlivých dedín – vyhotovoval napr. zápisnice zo zasadnutí).  Od 1. Októbra 1895 pribudla notárovi ďalšia povinnosť – zabezpečiť vedenie štátnej (rodnej, sobášnej a úmrtnej) matriky (dovtedy sa totiž viedli – na príslušných farských úradoch – len cirkevné matirky, štátne matriky neexistovali). V Koškovciach sídlil pre Hankovce aj poštový úrad a žandárska stanica. V rokoch 1888 – 1918 sa vo funkcii hankovského richtára vystriedali: Jakub Greš (richtárom bol 15 rokov), Pavol Kováč a Jakub Gavaľa (richtárom bol minimálne 12 rokov ).

 

V rokoch 1918 -1939 dedina patrila do Československej republiky a v rokoch 1939- 1944 do vojenskej Slovenskej republiky. Obec bola dňa 26. Novembra 1944 oslobodená od vojakov nemeckého wermachtu postupujúcou sovietskou Červenou armádou.

 

Rokom 1945 začalo obdobie novodobých premien obce. Opravou starých a budovaním nových domov či ciest sa menil vzhľad dediny, upravované boli verejné priestranstvá, postupne sa zlepšovali služby obyvateľstvu, rástla životná úroveň. Dynamický rozvoj obce sa nezastavil ani po spoločensko-politických zmenách, ktoré odštartovala „nežná revolúcia“ v novembri 1989.

 

Od začiatku 90. Rokov až do dnešných dní sa obecnej samospráve podarilo vybudovať napríklad cestu na cintorín, zaviesť TKR (televízny káblový rozvod) z dôvodu nedostatočného príjmu Slovenskej televízie, plynofikovať celú obec a budovu obecného úradu, zrekonštruovať verejné osvetlenie, schváliť územný plán obce, postaviť dom smútku, plynofikovať materskú a základnú školu, zrekonštruovať obecný úrad a kultúrny dom, postaviť viacúčelové športové ihrisko, upraviť verejné priestranstvá, zrekonštruovať budovu obecného úradu a kultúrneho domu.

 

Obec získala finančné prostriedky z „Programu rozvoja vidieka“ na výstavbu chodníka I. etapa, ktorý je už zrealizovaný. V tomto roku sme započali s výstavbou „splaškovej kanalizácie“, na ktorú obec získala finančné prostriedky z environmentálneho fondu ŽP. Postupne sa snažíme získavať finančné prostriedky na riešenie havaríjneho stavu na budove základnej školy. V tomto roku sme vymenili na budove všetky drevené okná za plastové.

 

Obnovila sa činnosť TJ Hankovce.

 

Z Úradu vlády SR sme získali dotáciu na projekt „Deti a mládež športujú“. Za tieto finančné prostriedky sme zakúpili športové oblečenie pre hráčov, ako aj vybavenie na futbalové ihrisko a pomôcky na stolný tenis a tenis.

 

Obec je v rámci európskych fondov zapojená do programu cezhraničné spolupráce poľsko – slovenskej 2007 – 2013 pod názvom Kultúra bez hraníc. Výstavba a modernizácia Poľsko – Slovenských kultúrnych domov a obec Besko a 15 obcí Koškovského mikroregiónu.

 

V súčasnosti post starostu obce zastáva Ing. Ľudmila Veľasová (dlhoročná starostka obce), zástupcom starostu je Ján Greš, obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci  Mária Ďurianová, Štefan Petko, Jozef Mríz, Jozef Jenčík, Ing. Štefan Vaško, Lukáš Petko vo funkcii kontrolóra obce pôsobí Jozef Harvan.

 

 

 

NÁBOŽENSKÉ POMERY

Obrázok

 

O počiatkoch kresťanstva v najvýchodnejšej časti Slovenska vieme zatiaľ len veľmi málo. V rokoch 1332 – 1337 sa v regióne Zemplína vykonal súpis i vyberanie pápežského poplatku – desiatku (bolo to v čase pontifikátu pápeža Jána XXII., ktorý sídlil v juhofrancúzskom meste Avignon). V uvedených záznamoch sa nachádzajú i doteraz najstaršie známe písomné zmienky o mnohých zemplínskych stredovekých rímskokatolíckych farách. V severnej časti Zemplína sa nachádzali rímsko-katolícke farnosti len v Humennom, Mysline a Brekove. Pred 16. Storočím bol vybudovaný rímskokatolícky farský kostol (zrejme drevený) v susednej Ľubiši. Do tejto farnosti patrili aj veriaci z Hankoviec.

 

Počas obdobia reformácie prešiel farský kostol do rúk protestantom. Späť rímskokatolíkom bol vrátený v druhej polovici 17. Storočia. Počas neexistencie ľubišskej rímskokatolíckej farnosti patrili rímskokatolíci  Hankoviec do farnosti so sídlom v Humennom. V roku 1771 postavili v Ľubiši barokový murovaný Kostol sv. Michala archaniela, ktorý po obnovení ľubišskej farnosti v 80. Rokoch 18. Storočia slúžil opäť ako farský aj pre Hankovčanov. Vo farnosti pribúdali stále ďalšie filiálne kostoly.

 

V roku 1912 si hankovskí rímskokatolícki postavili vlastný filiálny kostol zasvetený Nanebovzatiu Panny Márie. V kostole sa nachádzal oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol premiestnený do nového moderného kostola rovnomenného zasvätenia ( nový kostol bol konsegrovaný 25. Mája 2003).

 

V roku 2004 odslúžil bohoslužbu v novom kostole kardinál Jozef Tomko, rodák z neďalekého Udavského. Dňa 25. Mája 2010 Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup – metropolita pri príležitosti výročia posvätenia nového kostola požehnal lurdskú kaplnku a Kultúrny dom v Hankovciach. 

 

V minulosti v dedine okrem rímskokatolíkov žila i pomerne málo početná komunita obyvateľov židovského pôvodu a veriaci východného obradu (gréckokatolíci), ktorí patrili pod gréckokatolícku farnosť so sídlom v Maškovciach.

kostol.jpg

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠKOLSTVO

 

Školy v období stredoveku existovali zvyčajne pri miestnych farách. Vo farskej obci Ľubiša sa škola spomína v roku 1600. Deti z farnosti sa tu učili čítať, písať, počítať a spievať náboženské piesne. Z doterajších známych prameňov nepoznáme informáciu o existencii hankovskej cirkevnej ľudovej školy.

V Uhorsku, v roku 1868 zavedená povinná šesťročná (6-12 rokov) školská dochádzka priniesla pozitívne výsledky v prístupe k vzdelaniu, pretože vzniklo veľa nových ľudových škôl. V tomto čase dochádzali žiaci z Hankoviech do školy v Ľubiši. Na slovenských dedinách sa až do roku 1918 veľmi často praktizovala školská dochádzka iba cez zimné mesiace, pretože deti pomáhali pri poľnohospodárskych prácach svojim rodičom. Až začiatkom 20. Storočia úrady zriadili v Hankovciach štátnu ľudovú školu ( humenský školský inšpektor uvádzal vznik školy v roku 1903.) Prvý známi kvalifikovaný učiteľ Alexander Šándor tu učil od školského roku 1907/1908. Do roku 1918 sa na jednotriednej ľudovej škole postupne vystriedalo viacero učiteľov ( Matej Benický, Alexander Ronó a dlhoročný pedagóg Štefan Raczkó). V prvej polovici 40.rokov 20.storočia začala výstavba novej školskej budovy.

Pôvodne ľudová škola prešla do roku 1945 rozličnými transformáciami. Po druhej svetovej vojne došlo tiež k určitým zmenám (tie sa odrážali i v názvoch, ktoré táto výchovno-vzdelávacia inštitúcia niesla – štátna ľudová škola, národná škola, osemročná stredná škola, základná deväť ročná škola a nakoniec základná škola).

Na škole sa vystriedalo množstvo riaditeľov (napr. v rokov 1963 – 1976 Ján Hopta, 1976-1988 Júlia Hoptová a v 90 rokoch minulého storočia Gejza Ďuraš a Mgr. Slavomír Burcin) a učiteľov.

V súčastnosti v obci sídli základná škola (ročníky 1 – 4). Pedagogický kolektív pracuje pod vedením Mgr. Anny Sidivárovej. Školu navštevuje 11 žiakov.

V 60.rokoch 20.storočia bolo zriadené prvé tunajšie predškolské zariadenie (prvou učiteľkou a riaditeľkou bola Marta Jablonská). Materskú školu navštevovalo niekoľko desiatok detí. V súčasnosti spomínané predškolské zariadenie navštevuje 14 detí predškolského veku. Funkciu riaditeľky zastáva p. Mária Ficiková.

 

 

VÝROBNÁ ČINNOSŤ A SLUŽBY

 

Hankovce si počas dlhých storočí zachovali svoj poľnohospodársky charakter. Miestni obyvatelia sa živili aj chovom dobytka a prácou v lesoch. Nové pracovné príležitosti pre tunajších obyvateľov priniesla výstavba železnice v období tzv. železničnej horúčky (prevádzka na trati Humenné – Medzilaborce, ktorá viedla i cez chotár Hankoviec, začala 12.júna 1873).

Až do vzniku Jednotného roľníckeho družstva (JRD) v obci sa datujú do roku 1962 – keď vzniklo celoobecné družstvo. JRD Krosna Koškovce. Rozvíjala sa tu jednak rastlinná, jednak živočíšna výroba, riadená bola aj pridružená výroba.

Proces spoločensko-politických zmien, ktorý začal koncom roka 1989, veľmi výrazne zasiahol tiež oblasť poľnohospodárstva. Tak, ako ostatné družstvá, aj JRD Krosna Koškovce prešlo transformáciou, ktorej výsledkom bol vznik Poľnohospodárskeho družstva Koškovce. V roku 1996 Poľnohospodárske družstvo Krosna Koškovce (právny nástupca JRD Koškovce) bolo rozdelené do viacerých subjektov. Hospodársky dvor v Hankovciach spolu s ďalšími pozemkami v chotári zobrala do prenájmu firma AGRO BORKOV,  s.r.o Vyšný Hrušov.

 

SPOLKY A ZÁUJMOVÉ ORGANIZÁCIE

 

Dôležitú úlohu v živote obce zohrávali aj miestne štruktúry rôznych spolkov, spoločenských či záujmových organizácií. Uhorskú tradíciu majú rímskokatolícke cirkevné spolky viazané na farskú obec. V období prvej Československej republiky istý čas činnosť vyvíjal Dobrovoľný hasičský zbor. Po roku 1948 v obci založili miestne organizácie Československého zväzu mládeže (neskôr Československý zväz žien) a ďalšie „socialistické“ organizácie. V súčasnosti v obci pôsobí základná organizácia Jednoty dôchodcov, Miestny spolok Slovenského Červeného kríža a Dobrovoľný hasičský zbor.

 

KULTURNO-SPOLOČENSKÝ ŽIVOT

 

Kultúrne aktivity v obci vyvíjali v minulosti najmä učitelia miesnej školy – tí spolu so žiakmi nacvičovali rôzne divadelné predstavenia, s pripraveným programom sa deti prezentovali i pri rozličných cirkevných, resp. štátnych sviatkoch, organizované bili tiež juniálesy a iné podujatia zábavného charakteru.

Po roku 1918 sa vystúpenia žiakov stali neodmysliteľnou súčasťou osláv rôznych výročí, v oblasti kultúry sa výrazne angažovalo aj JRD v Hankovciach, neskôr v Koškovciach, miestny národný výbor, resp. obecný úrad.

Žiaci základnej i materskej školy sa na kultúrno-spoločenskom živote obce podieľajú dodnes. K obľúbeným kultúrno-spoločenským akciám patria napríklad Strieborný podvečer, Vianoce, Karneval a Deň matiek.

 

ŠPORT A TURISTIKA

 

Začiatkom 30.rokov 20.storočia školské povinnosti chlapcom miestnej ľudovej školy spestrili prvé futbalové zápasy proti žiakom z okolitých škôl (súpermi boli počiatku žiaci z Udavského a Ľubiše). V provizórnom odeve a s handrovou loptou sa na miestnom provizórnom ihrisku „naháňalo“ niekoľko nadšencov – žiakov.  Organizovaný futbalový oddiel v Hankovciach vznikol až po roku 1944.

Na miestnom futbalovom ihrisku pôsobí pod funkcionárskym vedením predsedu Jozefa Kačmára a tajomníka Patrika Metiľa futbalový oddiel Telovýchovnej Jednoty Hankovce (v roku 1990 niesol názov TJ Družstevník Hankovce).

V areáli miesnej základnej školy bolo v roku 2005 vybudované multifunkčné ihrisko na viaceré individuálne a kolektívne športy ako tenis, basketbal, volejbal či pozemný hokej.

Pravidelne na sviatok sv. Cyrila a Metoda Obecný úrad v Hankovciach organizuje turistický výstup pod Kadlub. V blízkosti obce sa v príjemnom a peknom prostredí nachádza rekreačné zariadenie Krosna.